História hudobného školstva v Prešove
článok z oldweb.zusmm.sk
ZUŠ M. MOYZESA – jedna z najstarších hudobných škôl na Slovensku.
Prvé stopy po hudobnom živote a hudobnom školstve v Prešove sú zo začiatku 16. storočia. Umožňujú tvrdiť, že už v predchádzajúcich storočiach sa v Prešove pestovala cirkevná a svetská hudba.
Významnú úlohu v školstve, ale aj v hudobnom dianí Prešova zohralo prešovské evanjelické Kolégium, ktoré vzniklo z humanistického gymnázia v r. 1667. V roku 1832 bol na Kolégiu orchester, kde nechýbali sláčikové, dychové a bicie nástroje a tri spevácke zbory – nemecký, slovenský a maďarský. Z ich členov vznikol prvý hudobný spolok, ktorí riadili profesori hudby a jeho činnosť bola vymedzená stanovami a presnými inštrukciami.
Od polovice 19. storočia silnejú v Prešove snahy intenzívnejšie rozvíjať hudobný život, organizovať verejné hudobné podujatia a vzdelávať mládež v hudbe. Konkrétnym vyjadrením týchto snáh bolo založenie Prešovského hudobného spolku. Vznik spolku „Musikverein in Eperies“ spadá do obdobia reorganizácie štátnej správy v dobe absolutizmu. Na jeho práci sa podieľali aj úradníci z Čiech a Moravy, dosadení do správneho aparátu mesta. Základnou zložkou spolku bol mužský spevácky zbor. Spolok mal aj amatérsky orchester, robil pravidelné verejné koncerty a jedno operné predstavenie.
Druhým základným cieľom Prešovského hudobného spolku, zakotveným hneď v 2. paragrafe jeho štatútov, bola snaha o vytvorenie hudobnej školy.
25. septembra 1859 riaditeľ spolku Ignác Hrubant oznámil mestskému zastupiteľstvu ukončenie príprav a súčasne mu predložil štatút hudobnej školy s honosným označením vyučovacích odborov. „Die Musikschule des Eperieser Musik – Vereins besteht aus: a. des Gesangschule, b. des Volinschule“. Po schválení štatútu hudobnej školy sa 25. septembra 1859 objavili na verejných vývesných tabuliach v Prešove plagáty, oznamujúce širokej verejnosti mesta, že Prešovský hudobný spolok otvára v októbri hudobnú školu, ktorá sa bude skladať „zo školy spevu a husieľ“. Vyučovať sa začalo v druhej polovici októbra a prvým učiteľom spevu bol Juraj Žembery a učiteľom hry na husliach František Jurenčák. Učitelia boli riadnymi zamestnancami hudobného spolku s fixným mesačným platom dvanásť zlatých a s povinnosťou vyučovať každého žiaka trikrát v týždni v spolkovej miestnosti. Porovnaním výšky učiteľovho platu a výšky školného sa dá vytvoriť predstava o minimálnom počte žiakov na jednotlivých odboroch. To nám napriek absencii záznamov o vyučovaní umožňuje povedať, že v prvom roku existencie mohla mať škola asi 40 žiakov.
Kontrolu práce učiteľov hudobnej školy vykonávala správna rada spolku raz mesačne. Na konci každého polroka museli učitelia pripraviť semestrálne skúšky. Najlepšie žiacke výkony boli zaraďované do programov verejných koncertov spolku.
Po vydaní tzv. Októbrového diplomu r.1860, ale najmä po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 dochádza i v hudobnom živote mesta k prudkej maďarizácii. Prešovský hudobný spolok pracuje v inom duchu a pod iným menom – Eperjesi dalegylet.
Začiatkom 20. storočia sa Prešov stáva centrom maďarizačnej politiky. Jej silným nástrojom bol spolok Széchenyiho kruh. Organizoval mnohostrannú kultúrnu činnosť. Na prednášky, koncerty, čitateľské besedy prichádzali poprední prednášatelia z Budapešti.
K celkovému obrazu hudobného života tohto obdobia v Prešove patrí aj činnosť organistov a kantorov jednotlivých náboženských obcí – rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, evanjelickej a.v. Mali tiež svoje spevokoly a príležitostné orchestre. Aj učiteľské ústavy venovali veľkú pozornosť hudobnej výchove už aj preto, že pripravovali budúcich organistov a kantorov na dedinách.
Vedúcou osobnosťou hudobného života v Prešove v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia bol Leopold Kohout, absolvent pražskej ogranovej školy, český skladateľ a kapelník vojenského orchestra.
V roku 1908 prišiel do Prešova na Štátny učiteľský ústav Mikuláš Moyzes (viac v záložke M. Moyzes).
Maďarský kultúrny spolok Széchenyiho kruh v snahe založiť v rámci spolku hudobnú školu na širšom organizačnom základe, vyvolal iniciatívu Valného zhromaždenia, ktoré sa uznieslo, že zriadi hudobnú školu, ak sa prihlási do 1. septembra 1909 aspoň 50 žiakov. Hudobná škola vznikla pod vedením Sama Koldyho. Pôsobil tu aj M. Moyzes, ako učiteľ hudobnej teórie a skladby a najvýznamnejším žiakom pred rokom 1918 bol Michal Vilec. Ako žiak reálneho gymnázia navštevoval Hudobnú školu aj Alexander Moyzes, syn M.Moyzesa, kede sa učil hre na husliach a klavíri.
Nastáva nepokojné obdobie v histórii mesta – Maďarská republika rád, vojská maďarskej Červenej armády v Prešove, vyhlásenie Slovenskej republiky rád v Prešove, vznik I. slovenského pluku Slovenskej Červenej armády (10 tisíc dobrovoľníkov z Prešova, Solivaru a okolia), ústup maďarskej armády zo Slovenska, odchod slovenskej revolučnej vlády z Prešova a z Košíc do Maďarska, obsadenie Slovenska Československou armádou, stanné právo v Šarišskej župe... Prešov sa včlenil do Československej republiky 28.12.1918, po príchode nového Župana a československej armády. Dňa 20.1.1919 župan Šarišskej župy dr. P. Fábry rozpustil vtedajší stoličný výbor, zastupiteľský zbor Prešova, Sabinova a Bardejova a vymenoval nový správny výbor. Ten prevzal povinnosti maďarského stoličného výboru Šarišskej župy a prvým povojnovým predsedom administratívneho výboru, ktorý preberal spisy od odstupujúcich maďarských reprezentantov sa stal M. Moyzes. Úradnou rečou sa stala slovenčina. Boli zakázané niektoré maďarské a maďarizačné spolky, medzi nimi i Széchenyiho kruh. Od marca 1919 sa na prešovských školách začínalo vyučovať po slovensky.
V roku 1919 prežívala Hudobná škola organizačnú krízu, keďže Széchenyiho kruh, na ktorom bola závislá bol zakázaný. Po veľkých diskusiách Mikuláš Moyzes prevzal Hudobnú školu do slovenskej správy, vypracoval pre ňu stanovy a ako predseda kuratória sa staral o jej finančné zabezpečenie. Vynaložil veľké úsilie, aby zabezpečil ďalšiu existenciu prešovskej hudobnej školy a to so širším poslaním, s perspektívou budúceho konzervatória pre východné Slovensko. V roku 1921 prechádza hudobná škola pod správu Matice slovenskej a Moyzes sa stal vtedy členom jej učiteľského zboru. 17. septembra 1921 bola tak otvorená prvá slovenská Mestská hudobná škola.
Mikuláš Moyzes bol riaditeľom Hudobnej školy v rokoch 1921–1929 (v roku 1932 odišiel do dôchodku z Učiteľského ústavu a venoval sa už len skladateľskej práci), Alojz Kubišta v rokoch 1929–1930 a Jozef Brabec v rokoch 1930–1938. Jozef Brabec, rodák z Kladna, absolvent pražského konzervatória, od r. 1926–1938 vyučoval v učiteľskom ústave a v hudobnej škole v Prešove. Hudobná škola sa počas jeho pôsobenia stala jednou z najlepších na Slovensku.
Okolo Mestskej hudobnej školy v Prešove sa sústreďoval koncertný život miestnych i cudzích koncertných umelcov. Učiteľmi Hudobnej školy boli najmä vysoko hudobne vzdelaní českí pedagógovia prešovských učiteľských ústavov. Vďaka nim v Prešove vznikla a krátky čas pôsobila spomínaná Prešovská filharmónia (1932–1935), ktorú dirigoval J.Brabec a po ňom M.Vilec. Vo voľnom organizačnom zväzku s miestnym odborom Matice slovenskej pôsobil v rokoch 1920–1938 spevokol Smetana., so zbormajstrami A.Kubištom R.Voborským. Najmä v rokoch 1926–1938 vyvinula škola mimoriadne intenzívnu pedagogickú a hudobno-osvetovú prácu v Prešove. O celkovú dramaturgiu a organizáciu koncertného života v Prešove sa pričinilo aj kuratórium Mestskej hudobnej školy. Postupne škola zriadila pobočky v Sabinove a Bardejove.
V roku 1933 vzniklo v Mestskej hudobnej škole tanečné oddelenie pod vedením učiteľky Joži Šaršeovej a v tom istom roku sa uskutočnilo v Mestskom divadle aj jeho prvé vystúpenie.
Po vzniku Slovenského štátu vládla na Slovensku pokojná atmosféra. Postupne však moc prevzali fašisti, organizovaní v Hlinkovej ľudovej strane a Hlinkovej garde. Profesori českej národnosti boli prepustení (do Čiech sa musel vrátiť napr. aj R.Voborský a ďalší), nelojálnych slovenských učiteľov penzionovali, prepustili, alebo povolali do aktívnej vojenskej služby. Prepustili všetkých židovských učiteľov a židovské školy zavreli.
V rokoch 1939–1945 bol riaditeľom Hudobnej školy Michal Vilec. Zástupcom riaditeľa pred r. 1945 bol aj Anton Cíger.
Máloktoré mesto na Slovensku malo do r.1945 toľko významných hudobných skladateľov ako Prešov – Mikuláš Moyzes, čiastočne jeho syn Alexander, Michal Vilec, Dezider Kardoš, Anton Cíger, tak pokrokovo vedenú hudobno-osvetovú prácu – Mestská hudobná škola, M. Moyzes, J. Brabec, M.Vilec, a také aktívne hudobné robotnícke teleso – J. Pöschl. Všetci spomínaní učili v prešovskej Hudobnej škole, alebo boli jej absolventmi. Možno preto sa vývin hudobného života v Prešove po r. 1945 zdá ako nalomenie vzostupnej vývinovej línie. Mikuláš Moyzes v r. 1944 zomrel a na skladateľskom poli v Prešove zostal len Jan Pöschl. A.Moyzes odišiel do Prahy, M.Vilec a D. Kardoš do Košíc, rovnako ako rozhlasové štúdio. K neskorším úspechom ale patrí vytvorenie spevoherných súborov DJZ UND a od r.1956 Poddukelského ukrajinského ľudového súboru, čo by tiež nebolo možné bez učiteľov prešovskej Hudobnej školy, Učiteľských ústavov a ich absolventov.
V rokoch 1945–1951 Hudobná škola pokračovala podľa dovtedajšieho štatútu ako zariadenie mesta Prešov. Riaditeľom bol Oldřich Musil. V roku 1948 nastupuje ako vedúca tanečného odboru učiteľka Melitta Bánová, absolventka školy Dr.Valérie Dienešovej, žiačky svetoznámej Isadory Duncanovej. Každoročne sa usporadúvali záverečné vystúpenia žiakov, na ktorých účinkovali všetci žiaci tanečného oddelenia.
V roku 1951 sa hudobné školy poštátnili. Prvým riaditeľom poštátnenej Hudobnej školy v Prešove sa stal Jan Pöschl. Z jeho iniciatívy vzniklo v Prešove mnoho hudobných telies, z nich najvýznamnejšími boli spevokol prešovských tlačiarov Güttenberg a Robotnícky kultúrny spolok, v rámci ktorého vznikol hudobný súbor, ktorý v r. 1920 dostal názov Robotnícka hudba. Prvý takto vzniknutý orchester bol sláčikový a mal veľký úspech. Dirigent Ján Pöschl sám písal skladby pre tento orchester. História dychového orchestra tohto spolku začína v r. 1921, keď sa jeho členom podarilo získať prostriedky na zakúpenie hudobných nástrojov. Robotnícka hudba spoluúčinkuje aj pri divadelných predstaveniach ochotníckeho divadelného združenia. Pöschlov orchester bol aj prvým orchestrom účinkujúcim v spevoherných a operetných predstaveniach profesionálneho Slovenského divadla v Prešove, kým si v roku 1948 nevytvoril vlastný profesionálny orchester.
Školský rok 1951–1952 v poštátnenej Hudobnej škole začínal s 10 internými,14 externými učiteľmi a 700 žiakmi v týchto oddeleniach: klavírnom, husľovom, dychovom, ľudových nástrojov, odd. rytmiky, spevu a hudobnej náuky.
10.10.1951 bolo pri Hudobnej škole v Košiciach zriadené pedagogické oddelenie pre prípravu kandidátov učiteľstva hudby. 1.4.1956 vznikla v Košiciach Vyššia hudobná škola pre vzdelávanie učiteľov a 1.9.1956 bolo zriadené Štátne konzervatórium. Tým sa umožnilo ďalšie odborné štúdium väčšiemu počtu talentovaných absolventom Hudobných škôl na východe Slovenska a súčasne do týchto škôl prichádzajú prví absolventi, kvalifikovaní učitelia hry na hudobných nástrojoch.
V roku 1961 vtedajší odbor školstva a kultúry ONV v Prešove zlúčil hudobné školy v okrese so Základnou výtvarnou školou pod spoločný názov – Ľudová škola umenia, s týmito odbormi: hudobný, tanečný, výtvarný a literárno-dramatický. Riaditeľom školy sa stal Vladimír Zorvan. Vznikli pobočky v Sabinove, Lipanoch, Hanušovciach a vyučovanie sa rozšírilo aj na II. cyklus. Ľudová škola umenia v tejto forme bola až do roku 1991 jedinou umeleckou školou, poskytujúcou základné umelecké vzdelanie v Prešove. Ako všetky základné školy bola priamo riadená Ministerstvom školstva a aj učebné osnovy, jednotné pre všetky ĽŠU určovalo MŠ. Činnosť školy sa zintenzívnila a boli zriadené tieto umelecké telesá: veľký žiacky orchester, malý žiacky orchester, žiacky akordeónový orchester, žiacke sláčikové kvarteto, učiteľské sláčikové kvarteto, bábková scéna, divadlo mladých ( Literárno-dramatický odbor vznikol v roku 1961) a dychový orchester.
V rokoch 1965–1977 bola riaditeľkou školy Ľudmila Poliaková. Postupne sa dokupovali hudobné nástroje a učebné pomôcky, modernizovalo sa vyučovanie a rozširovali sa výukové predmety. Okrem spomenutých telies, žiaci ĽŠU účinkujú v orchestri a speváckom zbore súbore Vesna, zriadenom pri KZUPe, pod vedením Ľ. Poliakovej. Žiaci školy dosahujú vynikajúce výsledky na celoslovenských súťažiach a mnohí študujú ďalej na štátnych konzervatóriach.
Od 1.septembra 1977 bol riaditeľom ĽŠU dr. Michal Olejárnik. V tomto období sa škola svojimi výsledkami radila medzi najlepšie a najúspešnejšie školy nielen vo Východoslovenskom kraji, ale aj v rámci celého Slovenska. V roku 1979 oslavovala škola 120. výročie vzniku.
Napriek významným zmenám v politickom, spoločenskom a kultúrnom živote v novembri 1989 sa činnosť školy neprerušila.
V septembri 1990 sa osamostatnil výtvarný odbor a vznikla samostatná ĽŠU s riaditeľom J. Čandom.
V roku 1991 sa názov školy zmenil na Základnú umeleckú školu. Novým riaditeľom sa po slobodnej voľbe učiteľov stal Ján Saloka. Školská správa v Prešove, ako zriaďovateľ, v snahe riešiť priestorové problémy sa rozhodla vyčleniť uvoľnené priestory Materskej školy na Prostějovskej ulici v Prešove a zrekonštruovať ich pre potreby hudobného školstva. Tak v roku 1992 vznikla nová ZUŠ s riaditeľom dr. Jaroslavom Doležalom.
Otvorením ZUŠ na Prostějovskej ulici v školskom roku 1992–1993 sa utvoril nový kolektív učiteľov ZUŠ na Baštovej ulici, ktorej riaditeľom naďalej ostal J. Saloka a zástupkyňou riaditeľa Anna Geciová. Škola sa rozrástla o pobočku v Širokom. V roku 1992 vznikol v škole detský spevácky zbor Zvonček , pod vedením učiteľky spevu J. Ljubimovej. Škola nadviazala družobné vzťahy s umeleckými školami v zahraničí: Nemecko – Remscheid, Ukrajina – Užhorod, Česko – Vítkov, Maďarsko – Nyíregyháza a Poľsko – Krosno.
Dňa 24. marca 1995 bol škole Ministerstvom školstva SR prepožičaný čestný názov „Základná umelecká škola Mikuláša Moyzesa“. Pri tejto príležitosti bola na budove školy na Baštovej ulici slávnostne odhalená pamätná tabuľa venovaná Mikulášovi Moyzesovi.
V roku 1995 bol založený Detský folklórny súbor Šariš Milk Agro, ktorého umeleckým vedúcim sa stal učiteľ tanečného odboru J. Piroh. V tom istom roku vzniká z iniciatívy učiteľa dychových nástrojov J. Kakaščíka Mládežnícky dychový orchester Baštovanka. Tieto telesá úspešne reprezentujú školu na Slovensku i v zahraničí.
V roku 1996 vzniklo v hudobnom odbore nové oddelenie – džezové. Pôsobilo na škole do r. 2010.
Rok 1998 priniesol zmenu v organizácii a riadení školy. ZUŠ M.Moyzesa sa dňom 1.1.1998 stáva na základe zriaďovacej listiny Okresného úradu v Prešove samostatným právnym subjektom.
Ďalšie organizačné zmeny nastali v roku 2002. Od 1.7.2002 sa zriaďovateľom ZUŠ stalo mesto Prešov.
24.1.2005 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie nových priestorov ZUŠ M. Moyzesa po rekonštrukcii budovy na Baštovej ulici. Do nových tried sa mohlo presťahovať 10 učiteľov s takmer 200 žiakmi.
V školskom roku 2008–2009 škola oslavovala 150. výročie vzniku hudobného školstva v Prešove koncertmi, rôznymi sprievodnými akciami a vydaním publikácie k tomuto výročiu.
Od školského roka 2009–2010 je riaditeľom školy Jozef Kakaščík a zástupcami riaditeľa sú Valéria Hricovová a Štefan Kovalič.
Významnú úlohu v školstve, ale aj v hudobnom dianí Prešova zohralo prešovské evanjelické Kolégium, ktoré vzniklo z humanistického gymnázia v r. 1667. V roku 1832 bol na Kolégiu orchester, kde nechýbali sláčikové, dychové a bicie nástroje a tri spevácke zbory – nemecký, slovenský a maďarský. Z ich členov vznikol prvý hudobný spolok, ktorí riadili profesori hudby a jeho činnosť bola vymedzená stanovami a presnými inštrukciami.
Od polovice 19. storočia silnejú v Prešove snahy intenzívnejšie rozvíjať hudobný život, organizovať verejné hudobné podujatia a vzdelávať mládež v hudbe. Konkrétnym vyjadrením týchto snáh bolo založenie Prešovského hudobného spolku. Vznik spolku „Musikverein in Eperies“ spadá do obdobia reorganizácie štátnej správy v dobe absolutizmu. Na jeho práci sa podieľali aj úradníci z Čiech a Moravy, dosadení do správneho aparátu mesta. Základnou zložkou spolku bol mužský spevácky zbor. Spolok mal aj amatérsky orchester, robil pravidelné verejné koncerty a jedno operné predstavenie.
Druhým základným cieľom Prešovského hudobného spolku, zakotveným hneď v 2. paragrafe jeho štatútov, bola snaha o vytvorenie hudobnej školy.
25. septembra 1859 riaditeľ spolku Ignác Hrubant oznámil mestskému zastupiteľstvu ukončenie príprav a súčasne mu predložil štatút hudobnej školy s honosným označením vyučovacích odborov. „Die Musikschule des Eperieser Musik – Vereins besteht aus: a. des Gesangschule, b. des Volinschule“. Po schválení štatútu hudobnej školy sa 25. septembra 1859 objavili na verejných vývesných tabuliach v Prešove plagáty, oznamujúce širokej verejnosti mesta, že Prešovský hudobný spolok otvára v októbri hudobnú školu, ktorá sa bude skladať „zo školy spevu a husieľ“. Vyučovať sa začalo v druhej polovici októbra a prvým učiteľom spevu bol Juraj Žembery a učiteľom hry na husliach František Jurenčák. Učitelia boli riadnymi zamestnancami hudobného spolku s fixným mesačným platom dvanásť zlatých a s povinnosťou vyučovať každého žiaka trikrát v týždni v spolkovej miestnosti. Porovnaním výšky učiteľovho platu a výšky školného sa dá vytvoriť predstava o minimálnom počte žiakov na jednotlivých odboroch. To nám napriek absencii záznamov o vyučovaní umožňuje povedať, že v prvom roku existencie mohla mať škola asi 40 žiakov.
Kontrolu práce učiteľov hudobnej školy vykonávala správna rada spolku raz mesačne. Na konci každého polroka museli učitelia pripraviť semestrálne skúšky. Najlepšie žiacke výkony boli zaraďované do programov verejných koncertov spolku.
Po vydaní tzv. Októbrového diplomu r.1860, ale najmä po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 dochádza i v hudobnom živote mesta k prudkej maďarizácii. Prešovský hudobný spolok pracuje v inom duchu a pod iným menom – Eperjesi dalegylet.
Začiatkom 20. storočia sa Prešov stáva centrom maďarizačnej politiky. Jej silným nástrojom bol spolok Széchenyiho kruh. Organizoval mnohostrannú kultúrnu činnosť. Na prednášky, koncerty, čitateľské besedy prichádzali poprední prednášatelia z Budapešti.
K celkovému obrazu hudobného života tohto obdobia v Prešove patrí aj činnosť organistov a kantorov jednotlivých náboženských obcí – rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, evanjelickej a.v. Mali tiež svoje spevokoly a príležitostné orchestre. Aj učiteľské ústavy venovali veľkú pozornosť hudobnej výchove už aj preto, že pripravovali budúcich organistov a kantorov na dedinách.
Vedúcou osobnosťou hudobného života v Prešove v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia bol Leopold Kohout, absolvent pražskej ogranovej školy, český skladateľ a kapelník vojenského orchestra.
V roku 1908 prišiel do Prešova na Štátny učiteľský ústav Mikuláš Moyzes (viac v záložke M. Moyzes).
Maďarský kultúrny spolok Széchenyiho kruh v snahe založiť v rámci spolku hudobnú školu na širšom organizačnom základe, vyvolal iniciatívu Valného zhromaždenia, ktoré sa uznieslo, že zriadi hudobnú školu, ak sa prihlási do 1. septembra 1909 aspoň 50 žiakov. Hudobná škola vznikla pod vedením Sama Koldyho. Pôsobil tu aj M. Moyzes, ako učiteľ hudobnej teórie a skladby a najvýznamnejším žiakom pred rokom 1918 bol Michal Vilec. Ako žiak reálneho gymnázia navštevoval Hudobnú školu aj Alexander Moyzes, syn M.Moyzesa, kede sa učil hre na husliach a klavíri.
Nastáva nepokojné obdobie v histórii mesta – Maďarská republika rád, vojská maďarskej Červenej armády v Prešove, vyhlásenie Slovenskej republiky rád v Prešove, vznik I. slovenského pluku Slovenskej Červenej armády (10 tisíc dobrovoľníkov z Prešova, Solivaru a okolia), ústup maďarskej armády zo Slovenska, odchod slovenskej revolučnej vlády z Prešova a z Košíc do Maďarska, obsadenie Slovenska Československou armádou, stanné právo v Šarišskej župe... Prešov sa včlenil do Československej republiky 28.12.1918, po príchode nového Župana a československej armády. Dňa 20.1.1919 župan Šarišskej župy dr. P. Fábry rozpustil vtedajší stoličný výbor, zastupiteľský zbor Prešova, Sabinova a Bardejova a vymenoval nový správny výbor. Ten prevzal povinnosti maďarského stoličného výboru Šarišskej župy a prvým povojnovým predsedom administratívneho výboru, ktorý preberal spisy od odstupujúcich maďarských reprezentantov sa stal M. Moyzes. Úradnou rečou sa stala slovenčina. Boli zakázané niektoré maďarské a maďarizačné spolky, medzi nimi i Széchenyiho kruh. Od marca 1919 sa na prešovských školách začínalo vyučovať po slovensky.
V roku 1919 prežívala Hudobná škola organizačnú krízu, keďže Széchenyiho kruh, na ktorom bola závislá bol zakázaný. Po veľkých diskusiách Mikuláš Moyzes prevzal Hudobnú školu do slovenskej správy, vypracoval pre ňu stanovy a ako predseda kuratória sa staral o jej finančné zabezpečenie. Vynaložil veľké úsilie, aby zabezpečil ďalšiu existenciu prešovskej hudobnej školy a to so širším poslaním, s perspektívou budúceho konzervatória pre východné Slovensko. V roku 1921 prechádza hudobná škola pod správu Matice slovenskej a Moyzes sa stal vtedy členom jej učiteľského zboru. 17. septembra 1921 bola tak otvorená prvá slovenská Mestská hudobná škola.
Mikuláš Moyzes bol riaditeľom Hudobnej školy v rokoch 1921–1929 (v roku 1932 odišiel do dôchodku z Učiteľského ústavu a venoval sa už len skladateľskej práci), Alojz Kubišta v rokoch 1929–1930 a Jozef Brabec v rokoch 1930–1938. Jozef Brabec, rodák z Kladna, absolvent pražského konzervatória, od r. 1926–1938 vyučoval v učiteľskom ústave a v hudobnej škole v Prešove. Hudobná škola sa počas jeho pôsobenia stala jednou z najlepších na Slovensku.
Okolo Mestskej hudobnej školy v Prešove sa sústreďoval koncertný život miestnych i cudzích koncertných umelcov. Učiteľmi Hudobnej školy boli najmä vysoko hudobne vzdelaní českí pedagógovia prešovských učiteľských ústavov. Vďaka nim v Prešove vznikla a krátky čas pôsobila spomínaná Prešovská filharmónia (1932–1935), ktorú dirigoval J.Brabec a po ňom M.Vilec. Vo voľnom organizačnom zväzku s miestnym odborom Matice slovenskej pôsobil v rokoch 1920–1938 spevokol Smetana., so zbormajstrami A.Kubištom R.Voborským. Najmä v rokoch 1926–1938 vyvinula škola mimoriadne intenzívnu pedagogickú a hudobno-osvetovú prácu v Prešove. O celkovú dramaturgiu a organizáciu koncertného života v Prešove sa pričinilo aj kuratórium Mestskej hudobnej školy. Postupne škola zriadila pobočky v Sabinove a Bardejove.
V roku 1933 vzniklo v Mestskej hudobnej škole tanečné oddelenie pod vedením učiteľky Joži Šaršeovej a v tom istom roku sa uskutočnilo v Mestskom divadle aj jeho prvé vystúpenie.
Po vzniku Slovenského štátu vládla na Slovensku pokojná atmosféra. Postupne však moc prevzali fašisti, organizovaní v Hlinkovej ľudovej strane a Hlinkovej garde. Profesori českej národnosti boli prepustení (do Čiech sa musel vrátiť napr. aj R.Voborský a ďalší), nelojálnych slovenských učiteľov penzionovali, prepustili, alebo povolali do aktívnej vojenskej služby. Prepustili všetkých židovských učiteľov a židovské školy zavreli.
V rokoch 1939–1945 bol riaditeľom Hudobnej školy Michal Vilec. Zástupcom riaditeľa pred r. 1945 bol aj Anton Cíger.
Máloktoré mesto na Slovensku malo do r.1945 toľko významných hudobných skladateľov ako Prešov – Mikuláš Moyzes, čiastočne jeho syn Alexander, Michal Vilec, Dezider Kardoš, Anton Cíger, tak pokrokovo vedenú hudobno-osvetovú prácu – Mestská hudobná škola, M. Moyzes, J. Brabec, M.Vilec, a také aktívne hudobné robotnícke teleso – J. Pöschl. Všetci spomínaní učili v prešovskej Hudobnej škole, alebo boli jej absolventmi. Možno preto sa vývin hudobného života v Prešove po r. 1945 zdá ako nalomenie vzostupnej vývinovej línie. Mikuláš Moyzes v r. 1944 zomrel a na skladateľskom poli v Prešove zostal len Jan Pöschl. A.Moyzes odišiel do Prahy, M.Vilec a D. Kardoš do Košíc, rovnako ako rozhlasové štúdio. K neskorším úspechom ale patrí vytvorenie spevoherných súborov DJZ UND a od r.1956 Poddukelského ukrajinského ľudového súboru, čo by tiež nebolo možné bez učiteľov prešovskej Hudobnej školy, Učiteľských ústavov a ich absolventov.
V rokoch 1945–1951 Hudobná škola pokračovala podľa dovtedajšieho štatútu ako zariadenie mesta Prešov. Riaditeľom bol Oldřich Musil. V roku 1948 nastupuje ako vedúca tanečného odboru učiteľka Melitta Bánová, absolventka školy Dr.Valérie Dienešovej, žiačky svetoznámej Isadory Duncanovej. Každoročne sa usporadúvali záverečné vystúpenia žiakov, na ktorých účinkovali všetci žiaci tanečného oddelenia.
V roku 1951 sa hudobné školy poštátnili. Prvým riaditeľom poštátnenej Hudobnej školy v Prešove sa stal Jan Pöschl. Z jeho iniciatívy vzniklo v Prešove mnoho hudobných telies, z nich najvýznamnejšími boli spevokol prešovských tlačiarov Güttenberg a Robotnícky kultúrny spolok, v rámci ktorého vznikol hudobný súbor, ktorý v r. 1920 dostal názov Robotnícka hudba. Prvý takto vzniknutý orchester bol sláčikový a mal veľký úspech. Dirigent Ján Pöschl sám písal skladby pre tento orchester. História dychového orchestra tohto spolku začína v r. 1921, keď sa jeho členom podarilo získať prostriedky na zakúpenie hudobných nástrojov. Robotnícka hudba spoluúčinkuje aj pri divadelných predstaveniach ochotníckeho divadelného združenia. Pöschlov orchester bol aj prvým orchestrom účinkujúcim v spevoherných a operetných predstaveniach profesionálneho Slovenského divadla v Prešove, kým si v roku 1948 nevytvoril vlastný profesionálny orchester.
Školský rok 1951–1952 v poštátnenej Hudobnej škole začínal s 10 internými,14 externými učiteľmi a 700 žiakmi v týchto oddeleniach: klavírnom, husľovom, dychovom, ľudových nástrojov, odd. rytmiky, spevu a hudobnej náuky.
10.10.1951 bolo pri Hudobnej škole v Košiciach zriadené pedagogické oddelenie pre prípravu kandidátov učiteľstva hudby. 1.4.1956 vznikla v Košiciach Vyššia hudobná škola pre vzdelávanie učiteľov a 1.9.1956 bolo zriadené Štátne konzervatórium. Tým sa umožnilo ďalšie odborné štúdium väčšiemu počtu talentovaných absolventom Hudobných škôl na východe Slovenska a súčasne do týchto škôl prichádzajú prví absolventi, kvalifikovaní učitelia hry na hudobných nástrojoch.
V roku 1961 vtedajší odbor školstva a kultúry ONV v Prešove zlúčil hudobné školy v okrese so Základnou výtvarnou školou pod spoločný názov – Ľudová škola umenia, s týmito odbormi: hudobný, tanečný, výtvarný a literárno-dramatický. Riaditeľom školy sa stal Vladimír Zorvan. Vznikli pobočky v Sabinove, Lipanoch, Hanušovciach a vyučovanie sa rozšírilo aj na II. cyklus. Ľudová škola umenia v tejto forme bola až do roku 1991 jedinou umeleckou školou, poskytujúcou základné umelecké vzdelanie v Prešove. Ako všetky základné školy bola priamo riadená Ministerstvom školstva a aj učebné osnovy, jednotné pre všetky ĽŠU určovalo MŠ. Činnosť školy sa zintenzívnila a boli zriadené tieto umelecké telesá: veľký žiacky orchester, malý žiacky orchester, žiacky akordeónový orchester, žiacke sláčikové kvarteto, učiteľské sláčikové kvarteto, bábková scéna, divadlo mladých ( Literárno-dramatický odbor vznikol v roku 1961) a dychový orchester.
V rokoch 1965–1977 bola riaditeľkou školy Ľudmila Poliaková. Postupne sa dokupovali hudobné nástroje a učebné pomôcky, modernizovalo sa vyučovanie a rozširovali sa výukové predmety. Okrem spomenutých telies, žiaci ĽŠU účinkujú v orchestri a speváckom zbore súbore Vesna, zriadenom pri KZUPe, pod vedením Ľ. Poliakovej. Žiaci školy dosahujú vynikajúce výsledky na celoslovenských súťažiach a mnohí študujú ďalej na štátnych konzervatóriach.
Od 1.septembra 1977 bol riaditeľom ĽŠU dr. Michal Olejárnik. V tomto období sa škola svojimi výsledkami radila medzi najlepšie a najúspešnejšie školy nielen vo Východoslovenskom kraji, ale aj v rámci celého Slovenska. V roku 1979 oslavovala škola 120. výročie vzniku.
Napriek významným zmenám v politickom, spoločenskom a kultúrnom živote v novembri 1989 sa činnosť školy neprerušila.
V septembri 1990 sa osamostatnil výtvarný odbor a vznikla samostatná ĽŠU s riaditeľom J. Čandom.
V roku 1991 sa názov školy zmenil na Základnú umeleckú školu. Novým riaditeľom sa po slobodnej voľbe učiteľov stal Ján Saloka. Školská správa v Prešove, ako zriaďovateľ, v snahe riešiť priestorové problémy sa rozhodla vyčleniť uvoľnené priestory Materskej školy na Prostějovskej ulici v Prešove a zrekonštruovať ich pre potreby hudobného školstva. Tak v roku 1992 vznikla nová ZUŠ s riaditeľom dr. Jaroslavom Doležalom.
Otvorením ZUŠ na Prostějovskej ulici v školskom roku 1992–1993 sa utvoril nový kolektív učiteľov ZUŠ na Baštovej ulici, ktorej riaditeľom naďalej ostal J. Saloka a zástupkyňou riaditeľa Anna Geciová. Škola sa rozrástla o pobočku v Širokom. V roku 1992 vznikol v škole detský spevácky zbor Zvonček , pod vedením učiteľky spevu J. Ljubimovej. Škola nadviazala družobné vzťahy s umeleckými školami v zahraničí: Nemecko – Remscheid, Ukrajina – Užhorod, Česko – Vítkov, Maďarsko – Nyíregyháza a Poľsko – Krosno.
Dňa 24. marca 1995 bol škole Ministerstvom školstva SR prepožičaný čestný názov „Základná umelecká škola Mikuláša Moyzesa“. Pri tejto príležitosti bola na budove školy na Baštovej ulici slávnostne odhalená pamätná tabuľa venovaná Mikulášovi Moyzesovi.
V roku 1995 bol založený Detský folklórny súbor Šariš Milk Agro, ktorého umeleckým vedúcim sa stal učiteľ tanečného odboru J. Piroh. V tom istom roku vzniká z iniciatívy učiteľa dychových nástrojov J. Kakaščíka Mládežnícky dychový orchester Baštovanka. Tieto telesá úspešne reprezentujú školu na Slovensku i v zahraničí.
V roku 1996 vzniklo v hudobnom odbore nové oddelenie – džezové. Pôsobilo na škole do r. 2010.
Rok 1998 priniesol zmenu v organizácii a riadení školy. ZUŠ M.Moyzesa sa dňom 1.1.1998 stáva na základe zriaďovacej listiny Okresného úradu v Prešove samostatným právnym subjektom.
Ďalšie organizačné zmeny nastali v roku 2002. Od 1.7.2002 sa zriaďovateľom ZUŠ stalo mesto Prešov.
24.1.2005 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie nových priestorov ZUŠ M. Moyzesa po rekonštrukcii budovy na Baštovej ulici. Do nových tried sa mohlo presťahovať 10 učiteľov s takmer 200 žiakmi.
V školskom roku 2008–2009 škola oslavovala 150. výročie vzniku hudobného školstva v Prešove koncertmi, rôznymi sprievodnými akciami a vydaním publikácie k tomuto výročiu.
Od školského roka 2009–2010 je riaditeľom školy Jozef Kakaščík a zástupcami riaditeľa sú Valéria Hricovová a Štefan Kovalič.
Zverejnené: